Peter Palko

Ľudia považujú Brusel za niečo, čo im je vzdialené. A to i preto, že väčšina našej legislatívy je odvodená o tej európskej. To občanom málokto z politikov objasňuje. Po rokoch pokusov a príprav  slovenská vzdelávacia sústava po roku 1989 nepostúpila v žiadnych ukazovateľoch kvalitatívne dopredu. Opak je pravdou.

Ľudské zdroje sú hlavným bohatstvom Európskej únie. Sú kľúčové pre tvorbu a odovzdávania poznatkov a predstavujú jeden z faktorov, ktoré určujú inovačný potenciál každej spoločnosti. Investícia do človeka je investícia do vzdelávania a jeho odbornej prípravy. Čím kvalitnejšie sú tieto faktory, tým je človek konkurencieschopnejší nielen v zamestnanosti, a to výrazne ovplyvňuje životnú úroveň a kvalitu jeho života.

Oblasť vzdelávania nepatrí do spoločných politík EU (napr. ako menová a colná), ale má štatút tzv. doplňujúcej politiky. Inak povedané, aktivita EU nezasahuje do národných vzdelávacích programov, ale obmedzuje sa iba na ich podporu.

Som kandidátom na poslanca do Európskeho parlamentu.Žijem v meste na Považí v Trenčíne. Problémy  Považia v oblasti strojárenskej výroby,  prípravy učňov a stredoškolských kádrov pre túto oblasť môžem zodpovedne povedať, poznám.

Považie je  známe ako centrum vývoja a výroby strojárenskej produkcie, s ťažiskom na výrobky pre obranný priemysel. Táto činnosť generovala požiadavky na regionálne školstvo. Vláda preferovala priemyslové odvetvia, k tomu sa prispôsobovala výchova učňovskej mládeže na učilištiach. Tie zabezpečovali teoretické a odborné vzdelávanie. Výučba prebiehala v kvalitne vybavených učebniach a dielňach, žiakom boli ponúkané nadštandardné výhody. Až do roku 1989 boli podpisované zmluvy medzi študentom a podnikom, pre ktorý sa žiak pripravoval. Po absolvovaní školy, žiak nastúpil na miesto, ktoré mu musel podnik poskytnúť. Podniky si samy určovali počty žiakov, podľa svojich potrieb a tým nedochádzalo k prebytku absolventov.

Nie je to objav komunistov 50-tych rokov minulého storočia. Dodnes tento systém (vo svete nazývaný duálny vychádzajúci z Baťovej školy práce) je úspešný vo vyspelých ekonomikách západnej Európy.      

Na Slovensku od roku 1989 prechádza školstvo sústavným zdokonaľovaní. Výsledok týchto experimentov je na úrovni nula, t.j. absolútny  nedostatku základných učebníc. Bohužiaľ jediný hmatateľný dôkaz tejto reformy.

Ako bývalý riaditeľ leteckých opravovní, veľmi dobre viem, aký je pre rentabilitu podniku prínos človeka. Človeka, ktorý prešiel ucelenou odbornou prípravou v materskom podniku. Nielen, že je odborne vyškolený, ale rámcovo  ovláda i interpersonálne vzťahy smerom k chodu podniku.

Je veľmi veľa záujemcov riešiť túto otázku. Avšak väčšine z nich nejde o riešenie veci , ale o peniaze, ktoré sa budú do riešenia investovať. Teda z obecného pohľadu  je možné konštatovať, že snaha na nápravu tohto problému sa prejavuje hlavne u tých ľudí, ktorí spôsobili súčasný stav.

Do tohto zložitého systému v prípade môjho zvolenia vstúpim s cieľom rozmotať gordický uzol, a za pomoci príslušných európskych inštitúcii a niektorých domácich, vybudovať a vrátiť učňovskému školstvu jeho postavenie.

Nebudem neskromný. Som letecky inžinier, strojár, konštruktér, manažoval som veľké výrobné a opravárenské fabriky, tak kto iný je v našom regióne  predurčený sa so všetkou pokorou zhostiť  tejto povinnosti ako ja?

Ako primárne považujem oboznámiť študentov súčasných, budúcich, i absolventov s možnosťami uplatnenia na trhu práce. Mojim ťažiskom bude presadzovanie remesiel, ktorým hrozí zánik.

Treba prehodnotiť dotačnú politiku štátu do školstva. Tá školstvu a ani študentom neprospieva. Naopak škodí. Stanovením záväzných pravidiel Ministerstvom školstva, povedie k zlepšeniu úrovne vzdelávacieho systému, teda i učňovského školstva. Môže to viesť i k zrušeniu niektorých škôl, ale vo svojom dôsledku tieto zmeny povedú k efektívnemu využitiu štátnych dotácii, čo sa prejaví na trhu práce, pretože budú k dispozícii kvalitní odborníci so záujmom o svoj obor. Benevolentný (súčasný) prístup spoločnosti k študentom a žiakom (čím viacej študentov, tým viacej peňazí) sa určite prejaví v blízkej budúcnosti. Začínajúci nedostatok niektorých odborností na trhu práce je varovaním. Prejavuje sa hlavne chybami neodborníkov, neovládajúcich teoreticky a ani prakticky príslušné technologické postupy. Následky môžu byť i ľudské tragédie ( v stavebníctve a pod.).

Pokiaľ by tento stav pretrvával, hrozí ešte väčšie riziko stagnácie školstva, ale tiež i iných oblastí napr.: zhoršovanie konkurencieschopností štátu, rast nezamestnanosti, znižovanie DPH a podobne.

Ing. Peter Palko